Každá krajina má svoje špecifiká, zvláštnosti, osobitosti, s ktorými sa identifikuje a prezentuje ich ako symbol národa. Týka sa to aj vlastných, pevne zakorenených tradícií pitia nápojov typických pre konkrétnu zem. Je jasné, že k pochopeniu týchto úžasných nápojov treba navštíviť samotnú krajinu kde vzniká. Len priamo v nej človek dokáže oceniť všetky charakteristiky a to cez jej priamo zažitú bezprostrednú atmosféru.
Ak na to ale momentálne nemáte čas, financie, alebo len neradi cestujete, využite tento skromný pokus o priblíženie sa k poznaniu iných národov aj cez túto optiku. Poodhrnieme teraz závoj, za ktorým máme pre vás zbierku tekutých národných skvostov v podobe nápojov, ktoré majú výpovednú hodnotu nielen čo sa týka špecifík chute, pôvodu, vzniku, výroby, ale aj typických národných čŕt, spôsobov pitia, kultúry, mravov a v neposlednej rade zaujímavých príbehov, ktoré stoja za objavenie.
Rusko
Ktovie, či existuje tak jednoznačne nespochybniteľný národný nápoj, ako je ruská vodka, ktorá patrí k Rusku ako takému. Je proste súčasť jeho kultúry. Nie je jednoduché stanoviť vznik a začiatok používania vodky. Rusi dlhodobo vedú susedské spory, aj súdne, s Poliakmi. Obe strany majú svoje argumenty, ktorých korene siahajú až do tzv. Vodkového pásu, tvoreného krajinami východnej Európy a Škandinávie. Liečitelia aj doktori vyrábali z vodky rozmanité tinktúry na liečbu príznakov rôznych chorôb.
S vodkou sa spája slávne meno, ktoré jej dalo punc odbornosti a profesionality. Každý ste sa určite učil periodickú tabuľku chemických prvkov a tak už tušíte, že sa jedná o Dmitrija Ivanoviča Mendelejeva, ktorého ruský cár Alexander III. poveril, aby zlepšil kvalitu vodky. To aj urobil (deň 31. januára 1865, kedy obhájil doktorskú dizertáciu na tému „O spojení liehu a vody“, sa považuje za zrod klasickej ruskej vodky).
Dôkazom toho je, že tzv. „ruský štandard“ s ideálnym pomerom štyridsať percent alkoholu prevzali takmer všetci výrobcovia na svete. Cár Peter I. zase zaviedol pojem „trestný pohárik“ pre toho, kto neprišiel načas. Jednalo sa o pohár s objemom 1,5 litra naplnený samozrejme čím iným ako vodkou, ktorý musel „šťastlivec“ (podľa uhla pohľadu) vypiť na ex. Je síce pravda, že vodka vtedy nebola taká silná ako dnes, mala len 20% , ale uznajte, určite to bol slušný výkon.
Ak by ste sa chceli niekoho spýtať, ako sa správne pije vodka, určite vás ako prioritne napadne Rus. A urobíte správne rozhodnutie. Ako prvé pravidlo vás naučí, že vodka sa pije samotná a to štýlom „do dna“ a ako druhé, že sa pije spoločne a to skutočne intenzívne. A to sa nezaobíde samozrejme bez všakovakých prípitkov (áno aj legendárny “maršaľ Malinovskij!“) a to dovtedy, kým vládzete. Keď nie, otočíte pohár naopak. Inak budete za barbara a to v spoločnosti podgurážených Rusov nechcete.
Ďalej sa pije spravidla čistá, chladená, nie mrazená. Takže žiadny ľad, džús, korenie ani soľ. Je pravda, že vo svete je to často úplne inak. No a najdôležitejšie pravidlo: vždy sa niečím zaje. To je to tajomstvo neuveriteľnej výdrže ruských stolovníkov. To niečo na zahryznutie môže byť jednoduché, ale i luxusné , či už kúsok čierneho chleba, slaniny, klobásky, kyslej uhorky alebo kaviár. V súčasnej dobe patrí však celosvetovo k najznámejším a najobľúbenejším destilátom. O skutočnú popularitu sa postaral aj James Bond: Vodka, Martini, pretrepať, nemiešať. Jedná sa o neutrálny destilát bez výraznejšej chuti, vône a farby a preto sa mimoriadne hodí do kokteiloch, kde vodka bola prvou voľbou drinku od čias vynálezu šejkra.
Kuba
Za národný nápoj sa na tomto karibskom „Ostrove slobody“ považuje rum. Tí z vás, ktorí v minulosti pili Tuzemák (vyrábal sa dochutením zriedeného liehu, vyrobeného zo zemiakov, obilia alebo repnej melasy s rumovou esenciou) a potom sa dostali k degustácii pravého karibského rumu, vedia, že je to obrovský rozdiel. Skutočný rum musí prejsť dlhým zušľachťujúcim procesom, aby získal požadovanú kvalitu. Rum sa najčastejšie, a to až z 80%, vyrába z melasy cukrovej trstiny a zvyšných 20% sa vyrába priamo z fermentovanej šťavy cukrovej trstiny. Skrátka rum nie je um.
Najväčším svetovým producentom rumu je Bacardi. Firmu v roku 1862 na Kube založil Facundo Bacardi a bol to práve on, kto položil základy výrobe rumu takého, ako ho poznáme dnes. Po prevzatí moci Fidelom Castrom rodina krajinu opustila a podnik bol znárodnený. Pod značkou Bacardi nájdete mnoho rôznych rumov. Druhou kubánskou značkou, ktorú možno považovať tiež za synonymum pre rum, je Havana Club.
Na Kube sa biele a mladšie rumy používajú hlavne do miešaných nápojov. Asi najznámejším je mojito. Obsahuje biely rum, čerstvú limetku, niekoľko lístkov mäty, cukor a sódu. Jeho veľkým obdivovateľom , ale aj užívateľom bol svetoznámy Ernest Hemingwey, ktorý ho tým preslávil. Dlhšie zrejúce rumy sa potom podávajú čisté, nechladené alebo s ľadom a s plátkom citrónovej či pomarančovej kôry. Naliať rum do pohára a jedným dúškom kopnúť do seba by bolo škoda. Áno, to je to najjednoduchšie, ale nie najsprávnejšie. Keď je rum naozaj kvalitný, zaslúži si, ale aj vy, aby ste si ho pomaly vychutnali všetkými zmyslami.
Keď Krištof Kolumbus objavil tento ostrov, údajne povedal: „Toto je to najkrajšie miesto, aké ľudské oko videlo.“ Pripite si na túto slávnu frázu rumami Condé de Cuba, ktoré nesú meno po guvernérovi Cuby, jeho excelencii Francisco Dionisio Vives y Planes, ktorý po návrate do Španielska dostal titul Conde de Cuba od kráľa Ferdianda VII. Okrem skvelej chuti získanej z pôvodnej cukrovej trstiny „medialuna“ sa proces výroby sa odráža na rôznych etiketách, čo ozvláštňuje túto sadu rumov.
Arménsko
Táto kaukazská krajina s tisícročnou históriou má ako národný nápoj brandy ARARAT, na ktorý je patrične hrdá. Je jedným zo symbolov kultúrnej identity Arménov. Kedysi bol považovaný za nápoj bohov a jeho božskú chuť si Arméni vychutnávajú dodnes. Vyrába sa výlučne z miestneho arménskeho hrozna, ktoré sa pestuje v údolí majestátnej hory Ararat, v provincii Tavuš, kde sa mu mimoriadne darí vďaka silným slnečným lúčom.
Arménske brandy je tekutina, ktorá sa získava frakčnou destiláciou arménskeho vína. Špeciálnu úlohu pri miešaní hrá voda. Do brandy ARARAT sa používa len voda z prírodného prameňa Katnakhpyur, ktorá dáva dokonale vyznieť bohatosti chuti. Dozrieva v storočných dubových sudoch, minimálne tri roky a práve vďaka zvláštnemu zloženiu kaukazského duba získava destilát používaný na výrobu brandy ARARAT svoj jedinečný charakter s čistými tónmi sušeného ovocia, byliniek, vanilky a čokolády. Arméni pijú Ararat z pohárov tulipánového tvaru, pričom ho držia v ľavej ruke, pretože je bližšie k srdcu, a preto je táto ruka teplejšia.
Arménske brandy si získalo svetové renomé prostredníctvom Winstona Churchilla. Jeho lahodná chuť si získala aj slávneho britského politika. Traduje sa, že na Jaltskej konferencii v roku 1945 Stalin ponúkol drink Churchillovi a on si vypýtal pohárik brandy a cigaru. Stalin mu odporučil arménske brandy Ararat , ktoré mu okamžite učarovalo. Odvtedy mu každý rok ako osobný darček posielal 144 fliaš ARARAT. Aj keď roku 1953 ruský diktátor zomrel, zásielky nedopatrením trvali ešte dvanásť rokov. Priznajme si, takýto omyl by sme určite uvítali aj my. Na záver, v roku 2015 dražba fľaše z Churchillovho majetku v londýnskej aukčnej sieni priniesla 80 000 libier.
Škótsko
Tradičným národným nápojom Škótska je whisky. Kto by to len čakal. Ale všimli ste si , že v prípade škótskej whisky sa píše bez „e“, zatiaľ čo názov „whiskey“ sa používa pre írske a americké výrobky? Slovo whisky pochádza z gaelského slova „uisce beatha”, čiže “voda života”. Musí byť pálená v zmysle zákona z vody a sladového jačmeňa pôvodom zo Škótska a musí mať minimálne 40% alkoholu. Okrem toho, musí zrieť minimálne 3 roky a jeden deň v dubových sudoch, a to opäť na území Škótska. Whisky sa v Škótsku väčšinou podáva v množstve 25 ml a pije sa s vodou. Piť whisky s ľadom alebo ju miešať s inými nápojmi považujú znalci za neprípustné.
Škóti sa dosť mračia, keď vidia ako sa ich milovaná škótska leje na kocky ľadu v pohári. Podľa nich ju roztápajúci sa ľad príliš rozriedi a pripraví tým o tú pravú chuť. Preto si ju radšej vychutnajú pri izbovej teplote. V dobrom škótskom bare vám k škótskej naservírujú malý krčiažtek s vodou, z ktorého sa do pohára môže pre rozvinutie chute odliať len pár kvapiek.
Keďže ale chute majú ľudia predsa len rôzne a niekomu whisky chutí studená, je tu možnosť špeciálnych kameňov, ktoré sa schladia v mrazničke a dajú sa do pohára. Vôňa alkoholu najlepšie vynikne v pohári s tulipánovým tvarom. Je tiež pravda, že prevláda imidžovejší a komerčnejší zvyk podávať škótsku v amerických širokých whiskey pohároch.
Tak sme si symbolicky znalostne pripili s niektorými štátmi a ich národnými pýchami. Dúfame, že sme vo vás vzbudili záujem, zvedavosť a túžbu spoznávať a objavovať aj v tejto nezmapovanej oblasti. Ak áno, máme aj pre vás pripravené ďalšie tekuté poklady, ktoré čakajú na vaše odhalenie.